Ľudský mozog je niekedy možné oklamať až prekvapivo jednoducho. Väčšinou sa nerozhodujeme racionálne a objektívne, ale zaujato. O kvalite produktu a služieb nás často presvedčí napríklad pekný dizajn alebo charizma obľúbeného herca. Tento psychologický fenomén, nazývaný haló efekt, je silný nástroj, ktorý môže významne ovplyvniť vnímanie spotrebiteľov a ich nákupné rozhodovanie. V marketingu sa využíva na vytváranie pozitívnych asociácií a dojmov, ktoré môžu zvýšiť predaj a lojalitu zákazníkov.
Haló efekt je kognitívne skreslenie, pri ktorom dochádza k ovplyvneniu nášho vnímania a rozhodovania na základe selektívnej interpretácie prvotných znakov osoby alebo predmetu.
Náš celkový dojem z osoby, značky alebo produktu sa formuje na základe konkrétnej pozorovateľnej vlastnosti. Tento efekt môže byť pozitívny aj negatívny a často ovplyvňuje naše rozhodovanie a vnímanie bez toho, aby sme si to uvedomovali.
K pozitívnemu efektu dochádza, ak na základe prvého dojmu z osoby (môže vychádzať aj z fyzického vzhľadu) predpokladáme, že aj jej ostatné charakteristiky sú kladné. Preto máme napríklad sklon vnímať pekných ľudí ako inteligentnejších.
Opačne sa prejavuje, ak na základe jednej negatívne vyhodnotenej vlastnosti interpretujeme všetko, čo daná osoba urobí záporne. Býva spájaný napríklad s rasizmom a sexizmom.
Haló efekt prvýkrát popísal psychológ Edward Thorndike v roku 1920. Thorndike zistil, že ľudia majú tendenciu vytvoriť si o niekom celkový dojem iba na základe jednej alebo niekoľkých ľahko pozorovateľných vlastností, čo môže skresliť ich objektívne hodnotenie.
V marketingu je haló efekt mocným nástrojom, ktorý sa využíva na vytváranie pozitívnych dojmov o produktoch a značkách. Marketéri využívajú tento efekt na rôzne spôsoby, aby ovplyvnili spotrebiteľské správanie a zvýšili predaj.
Jedným z najbežnejších spôsobov, ako sa využíva haló efekt v praxi, je angažovanie celebrít a influencerov. Keď spotrebitelia vidia, že známa osobnosť propaguje určitý produkt, majú tendenciu veriť, že produkt je kvalitný a dôveryhodný.
Príklad: Keď sa George Clooney stal tvárou kampane pre kávovary Nespresso, svoju charizmu a pozitívny imidž prepožičal značke. Tým sa zvýšila jej atraktivita a prestíž v očiach spotrebiteľov.
Spotrebitelia nakupujú očami. Atraktívny dizajn a balenie môžu navodiť pozitívny dojem z celého produktu. Spotrebitelia často predpokladajú, že ak produkt vyzerá na pohľad dobre, je aj kvalitný.
Príklad: Apple je známy svojim elegantným a minimalistickým dizajnom. Haló efekt tu funguje tak, že zákazníci veria, že ak produkt vyzerá štýlovo a moderne, musí byť aj technologicky pokročilý a spoľahlivý.
Pozitívne recenzie a skúsenosti zákazníkov môžu vytvoriť haló efekt, ktorý ovplyvní budúcich potenciálnych zákazníkov. Ľudia majú tendenciu veriť, že ak má produkt dobré hodnotenie, je kvalitný.
V tomto prípade dochádza ku skĺbeniu dvoch psychologických trikov. Haló efekt je prepojený s tzv. social proof, o ktorom sa dočítate viac v samostatnom blogu.
Príklad: Produkty s vysokým počtom pozitívnych recenzií majú väčšiu šancu prilákať ďalších zákazníkov, ktorí veria, že kvalita produktu bude zodpovedať predchádzajúcim hodnoteniam.
Značky často využívajú haló efekt zdôraznením prepojenia s inými populárnymi produktami. To pomáha vytvárať dojem, že všetky produkty danej značky sú rovnako kvalitné.
Príklad: Nike často využíva úspech svojich športových topánok na propagáciu iného tovaru, ako je oblečenie alebo doplnky. Zákazníci, ktorí sú spokojní s jedným produktom, môžu ľahko prepadnúť dojmu, že aj ďalšie produkty budú rovnako kvalitné.
Rozumejúc, ako haló efekt funguje, môžu značky efektívne formovať svoje marketingové stratégie a dosiahnuť tak lepšie výsledky.